Kristínka

Kristínka sa nám narodila ako druhé dieťatko a na jej príchod sa tešila celá rodina. Tehotenstvo aj pôrod boli bez komplikácií a z pôrodnice nás prepustili domov ako s úplne zdravým bábätkom. Až postupne sme si začali všímať, že s naším drobčekom nie je niečo v poriadku, že sa nevyvíja ako ostatné deti. Od štvrtého mesiaca sme s Kikou začali cvičiť Vojtovu metódu a verili sme, že sa všetko časom dostane do normálu. Keď však ani po 4-5 mesiacoch cvičenia nebolo u Kristínky vidieť žiadne zlepšenie, začal sa kolotoč hospitalizácií a vyšetrení. Ich výsledkom je, že okrem čiastkových diagnóz (reflux, centrálna porucha zraku - CVI, dyskinézy, celotelová hypotónia, hypermobilita, mikrokránia, faciálny dysmorfizmus, oneskorený psycho-motoriký vývin) Kristínka nemá dodnes stanovenú primárnu diagnózu. Lekári odhadujú, že by Kika mohla mať nejakú metabolickú, mitochondriálnu alebo genetickú poruchu, nevedia však presne určiť, akú.

 

Dnes má Kikuška štyri roky, nevie sama chodiť, vie stáť s oporou a chodiť za rúčky, nerozpráva, neštvornožkuje. Má problémy s jedením, vie jesť iba mixovanú stravu. Kristínka počas roka poctivo cvičí, buď doma s rodičmi alebo na rehabilitačných pobytoch. Okrem toho absolvuje pravidelné terapie: hyperbarickú kyslíkovú komoru, plávanie, hipoterapiu, kraniosakrálnu osteopatiu, muzikoterapiu, aromaterapiu, Snoezelen, EEG Biofeedback, ako i zrakovú, bazálnu a orofaciálnu stimuláciu.

 

Kika je usmievavé milé dievčatko, niekedy sa vie ale aj pekne nahnevať. Má rada detskú spoločnosť a najšťastnejšia je, keď sa s ňou hrá jej sestrička Barborka. Miluje čítanie knižiek, plávanie, hojdanie na hojdačke, prechádzky po lese a rada sa pozerá do zrkadla. Naposledy nás Kristínka veľmi potešila, keď sa po rokoch poctivého snaženia naučila chodiť za pomoci chodítka. „Chodítkuje“ s drobnou pomocou už aj vonku po uliciach a nový pohľad na svet ju nesmierne baví.

 

Kristínka zásadne zmenila náš život. Sme jej vďační za to, že nás naučila pozrieť sa na svet z iného uhla pohľadu. Naučila nás vážiť si iné hodnoty, prehodnotiť náš postoj a priority. Naučila nás vážiť si aj maličkosti, ceniť si aj obyčajný úsmev, či pohladenie. Za to Kristínke zo srdca ďakujeme. Je naše krásne slniečko, náš pokladík, nevymenili by sme ju za nič na svete a sme šťastní, že je tu s nami.

 

Kristínkini rodičia