Matthiasko

Náš príbeh sa začal písať pred siedmimi rokmi. Dňa 5.8. 2008 sa narodil môj vysnívaný synček Matthiasko. Prišiel na svet predčasne, celkom nečakane v 36. t.t. Pôrod prebiehal bez problémov, Matthiasko vyzeral úplne zdravo, ako ostatné detičky. Bol krásny, malý blondiačik. Zlom nastal, keď nás prepúšťali z pôrodnice. Pani doktorka mi povedala, že Matthiasko ma rozšírenú ľavú mozgovú komoru. V tú chvíľu som nevedela, čo všetko nás čaká. Tisíce otázok mi vírili v hlave, a nikto mi nevedel odpovedať, či a v akej miere bude drobec postihnutý.

Nasledovali vyšetrenia u neurológa, každý mesiac sono mozgu, sledoval sa ďalší vývin. Dvojmesačný Matthiasko sa pri kontrole na neurológii pani doktorke nepozdával, tak ho poslala na rehabilitácie, a tým sa začalo naše každodenné cvičenie. Zo začiatku sme cvičili Vojtovou metódou, ktorú však Matthi veľmi zle znášal. V 10 mesiacoch, keď sa Matthi pokúšal dávať na kolienka, si nešťastne buchol hlavičku. Na RTG mu zistili 2 defekty kalvy (dve dieročky na lebke).

Vôbec som netušila, o čo ide a či to môže nejako ohroziť jeho život. Nasledoval ďalší kolotoč vyšetrení, metabolické vyšetrenie, CT a MRI mozgu. Bolo to veľmi náročné obdobie.

Pri častých návštevách nemocnice na Kramároch som spoznala maminky, ktoré mi povedali o možnosti rehabilitácii v DFNsP a o Bobath metóde, ktorá sa od tej doby stala našou rehabilitačnou metódou číslo 1. Bobath je spôsob rehabilitácie, ktorý sa dá cvičiť aj formou hry,  Matthi si ani neuvedomoval, že cvičí, bol veľmi spokojný, a hlavne už toľko neplakal pri cvičení.

Ako Matthiasko rástol a moje sily ubúdali, hľadala som ďalšie možnosti rehabilitácií. 4 roky intenzívne cvičíme a Matthiasko za túto dobu urobil neuveriteľné pokroky. Keď spravil prvý samostatný krok vo svojom živote, bolo to niečo neuveriteľné. Môj drobček spravil svoj prvý veľký krok v 3 a pol rokoch. I keď hneď spadol na zadoček, bol to neopísateľný pocit. Každá rehabilitácia nás posúva vždy dopredu, či po fyzickej alebo psychickej stránke. Sú to maličkosti, ale pre nás znamenajú veľmi veľa. Teraz chodí Matthiasko pomocou barličiek.

Matthiasko chodí do škôlky a aktuálne bojujeme o jeho zaradenie do 1. ročníka základnej školy. Nie je to vôbec jednoduché, má predsa motorický postih, a ten akoby ho predurčoval na to, že treba hľadať ďalšie chyby. Napriek tomu sa nevzdávame. Matthiasko pravidelne trénuje jemnú motoriku, grafomotoriku a vizuomotorickú koordináciu, učí sa koncentrovať pozornosť a sústredene pracovať. Zoznamuje sa s písmenkami, rozvíja si vyjadrovacie schopnosti, aby z neho bol čoskoro vzorný prváčik :-)

Matthiaskova maminka